Vojdem do dverí a na malom dvorčeku zosileným hlasom volám: "Murka!" Zo strechy sa ozve slabý údery opatrných zvieracích tlapiek. Je to ona, šedá pani domu. Už vie, že ukojí svoj hlad. Prišiel jej kamarát. (O pánovi nemôže byť ani reči, mačka si tak ľahko rozkazovať nedá) Zoskakuje na betónový stupienok. S chvatným očakávaním sa mi prepletie okolo nôh a vyrazí smerom k svojej obľúbenej miske.
Momentálne je táto mačka mama štvorčlenného vrhu mačiatok. Sú roztratené po blízkom okolí a čakajú na známe volanie svojej sploditeľky. Po zavolaní sa energeticky poskakujúc dostávajú až k zdroju zvuku - mame mačke. Po tradičnom rituále, skladajúceho sa najmä z oblizovania srsti, si Murka ľahne a dá svojmu potomstvu túžobne očakávanú tekutinu. Chvíľku je kľud. Mačiatka sa kŕmia.
Po tejto udalosti plnej harmónie a kľudu, sa všetko zmení. Mačiatka si začnú hľadať predmety ich záujmu. Medzi ich obľúbené patrí malý visiaci motúzik. Netradičnejšími predmetmi ich hernej aktivity sú, na zlosť nás, papuče a závesy. V prípade, že sa nabažia neživých predmetov, pustia sa zápasiť so svojimi súrodencami.
Mnohí ľudia hovoria o duchovnom zážitku v spojitosti so sledovaním obrazov, kultúrnych predstavení, architektúry a p. Nič sa však, podľa mňa, nevyrovná pozeraním na scenériu, ktorú nám občas poskytne príroda. Hra mačiatok je jednou z nich. Vidieť v nej na jednej strane milé malé mláďatko, na strane druhej perspektívneho lovca učiaceho sa tajom lovu.
Ak budete mať možnosť nazrieť do umenia vytvoreného prírodou, nepremárnite žiaden zážitok a vnorte sa do čara, ktoré nám poskytuje blízky živý svet.